SEXUALITA

     Vieme, že v starovekej kemetickej spoločnosti existovali rôzne tabu, ale bolo by chybou domnievať sa, že sa každé z nich vzťahovalo na všetky spoločenské triedy ľudí žijúcich v Kemete po celej dobe faraónskej histórie. Je pravdepodobnejšie, že sa určitá tabu vzťahovala a dané skupiny ľudí (napríklad na kňazskú triedu) v určitej oblasti a istej dobe kemetickej histórie. Tabu sa obzvlášť vzťahovala k obradnej čistote. Z tohto dôvodu bol napríklad niekoľko dní pred vstupom do svätých miest, napríklad chrámov, zakázaný pohlavný styk. Určité druhy potravy boli tiež zakázané (hovorilo sa o nich ako o "but", čo je staroveké kemetické slovo používané pre koncept tabu), obzvlášť potom tie, ktoré sa vzťahovali k démonom, určitým božstvám či stavu čistoty.

POTRAVA

     Kalendár šťastných a smolných dní zakazoval konzumáciu istých druhov potravy v určitých dňoch. V najpodrobnejším zachovanom kalendári tohto druhu, nazývanom Káhirský kalendár, je najčastejšie zakazovaným jedlom ryba. Ryby boli zrejme považované za nečisté a podľa toho sa usudzovalo, že je konzumovanie rýb nevhodné z hľadiska štátnej alebo náboženskej čistoty, pretože vyvolávalo páchnuci dych. Slovo zapáchať "henes" sa zapisovalo hieroglyfickým znakom pre ryby "petrocephalus bane". Starovekí Kemeťania tiež používali rybu "barbus bynni" na zápis slova "but" (odpor k) a rybu "mormyrus kannume" na zápis slova "hat" (mŕtvola). Podľa Plútarchovej verzie mýtu o USIRovi z 1. storočia n.l. skončil USIRov falus v rieke Níl, kde ho zožrali tri druhy rýb: nílsky kapor. Ďalšie negatívne vlastnosti rýb mohlo byť ich spojenie s morom, ktoré bolo považované za miesto chaosu. Králi a kňazi zrejme nesmeli jesť ryby kvôli ich spojeniu so SUTECHom, bohom chaosu a neplodnosti.

KÓDEX LÁSKY

     Kemeťania sa nebozkávali, ale sa vzájomne utierali nosy. Sloveso, ktoré prekladáme ako "bozkávať", sa označuje kresbou hornej polovice tváre, tento účel, bude najvýraznejším znakom je pochopiteľne nos. Na niektorých reliéfoch sú zobrazenie dvaja ľudia s nosmi tesne pri sebe. Nie je ťažké uhádnuť, prečo Kemeťania bozkávanie neznázorňovali. Táto činnosť vyžaduje tesný kontakt a zobraziť takto dve tváre bolo pre vtedajších umelcov ťažké. Postavy sa totiž nesmeli vzájomne prekrývať, to bolo proti pravidlám. Takže ako zachytiť dvaja bozkávajúci sa milenci? Jedine postaviť sa nosy tesné k sebe. Avšak existujú aj ozajstné romantické scény, kedy sa ústa tlačia na ústa. Väčšina z nich pochádza z amarnského obdobia, kedy sa na mnohé zásady nedbalo. Niektoré reliéfy z tejto etapy zachytávajú kráľovský pár v romantických pózach. Na jednom z nich Nefertiti zakláňa hlavou a ponúka manželovi Achnatonovi svoje pery a nie nos. Na ďalšom bozkáva na pery svoju dcéru.

     Veľmi zvláštne vzťahy "kacírskeho" kráľa s potomkami ilustrujú veľmi názorne stéla z El-Amarnys vyobrazením kráľovskej rodiny. Táto kompozícia vyrytá do stély je často charakterizovaná ako obraz nežnej rodinnej lásky. Spôsob, aký kráľ Achnaton drží svoju dcéru, a jej gesto láskajúci otcov krk, patrí do milostného kódexu. Navyše sa zdá, že princezná sediaca na kolenách svojej matky Nefertiti upozorňuje kráľovnú na zvláštnosť toho, čo vidí. Posledná princezná, doteraz úplne maličká, si nevinne hrá s náušnicou svojej matky a nestará sa o to, čo sa okolo nej deje. Kráľovnin postoj je poznamenaný pokojnú materskú náklonnosťou. ATON zosiela na rodinu svojej lúče a necháva kráľovskej nozdry vdychovať život.

     Kacírsky kráľ sa dal portrétovať s takmer ženským telom, a už to nie je "Syn Slnka", ktorý odovzdáva božskú iskru života, ale kráľovský pár, ktorý neváha predvádzať verejne (ale vždy rituálne!) svoje milostné putá. Podľa starovekých predstáv fungovali tieto obrazy ako zrkadlá, ktorá odrážala energie Veľkého diela v akcii späť k vesmírnemu stvoriteľovi. Kráľa vždy sprevádza jeho ženský náprotivok, kráľovná, a často aj dcéry, hmatateľný dôkaz neprerušeného toku života. Ich spoločné oficiálne aktivity a ich verejne prezentované objatie, nežnosti a bozky sú len demonštrácií znovunájdeného božského sexuálneho zväzku. Z tohto dogme vyplýva, aké mali ženy význam za Achnatonovej vlády: faraón im staval svätyne "šutre", čo značí "dych Slnka". Termín sa vzťahuje k počiatkom vesmíru a zahŕňa v sebe aj predstavu "slnečného svetla", "šu" i tieňa "šut".

SEXUÁLNA RITUÁLNA ČISTOTA

     Všetko, čo sa týkalo pohlavných orgánov, ktoré slúžia zároveň ako orgány vylučovanie, odporovalo z náboženského hľadiska pravidlám rituálne čistoty. Tiež kňaz, ktorý sa chystal zaujať svoju funkciu v chráme, mal styk so ženou, či už išlo o vlastnú manželku, či akúkoľvek inú, zakázaný, a to po celú dobu, kedy mala službu "fýla". V rovnakom čase sa mal mierniť v jedle. Sexuálny pomer a menštruácia pokladali Kemeťania a väčšina národov za nezlučiteľné s rituálnou čistotou. Výkazy o dochádzke remeselníkov a robotníkov na kráľovskej nekropole dosvedčujú aplikácii tohto princípu.

VOĽNÉ FIGURATÍVNE UMENIE

     Na rozdiel od rituálneho zobrazuje voľné, spravidla ľudové, umenie erotickej a sexuálnej fantázie starých Kemeťanov úplne bez zábran. Erotické umenie rešpektuje milostnú citovosť a hocikedy chýbajú čisto sexuálne vyobrazenia, ktorá sa nám dochovala hlavne na ostrakách (tabuľkách) a tiež na obrazoch v hrobkách a v domoch. Podobnú tematiku nachádzame v slávnom Turínskom erotickom papyrusu, ktorý je tiež predmetom záujmu tejto knihy. (Tento obrázok je odkresľovaný poškodenej kresby).