ZAUJÍMAVOSTI
VLASOVÝ COP
V teplej klíme Kemeta sa ľudia mohli pohybovať aj mimo domova nahí. Na nástenných reliéfoch a rôznych soškách sa zachovalo veľké množstvo vyobrazení aj nahých ľudí a detí. Nahota bola priamo zdôrazňovaným vonkajším znakom detstva. Nájdeme na tele naháčov úzky pásik, náhrdelník, náramok alebo inú drobnú ozdobu. Typickým znakom detí je doluhý kader splývajúci za pravým uchom, zatiaľ čo ostatné vlasy sú odstrihnuté nakrátko alebo dokonca oholené. Mohol byť spletený aj do podoby vrkoča, niekedy poohýbaného. Dlhšie vlasy si pestovali, ktoré splietali do vrkoča vzadu uprostred hlavy. Vrkoč sa na konci prirodzene zahýbal alebo ho zaťažovala guľovitá ozdoba alebo doštička. Pletenec vlasov, kader čiže vrkoč v kemetickom jazyku povieme IARET, SAMET alebo DEBENET. Zrejme iného pôvodu je zvyk nechávať na vrchole hladko oholené hlavy niekoľko chumáčov kučeravých vlasov. Stretávame sa s ním hlavne u Afričanov, u ktorých sa udržal podnes. Schematizovaný, esovite prehnutý kader bola meduneterickou (hieroglyfickou) značkou pre "dieťa" alebo "mladosť". Kader nosili deti asi do 10 rokov, niekedy aj dlhšie. Označovala aj dospelého, princa i tiež kňaza pod kemetickým názvom SEM, ktorý pri kráľovských pohrebných obradoch hral úlohu následníka trónu. Takisto mladý boh HER nosil detský kader. Detský kader sprevádza na vyobrazeniach často ešte ďalší symbol útleho detstva, odpozorovaného zo života. Je ním ukazovák pravej ruky vložený do úst, známa náhrada cumlíka aj dnes. Nájdeme ho nielen u detí smrteľníkov, ale aj u mladých bohov.
V obrázkoch vidíme kemetické stvorenie boha ITEM, v ďalšom je malý chlapec žijúci v súčasnej krajine Afriky, a poslednom je Dallo z jedného svojho vystúpenia.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
4 ELEMENTY
Kolektívne božstvá HATHOR, ktoré však nemali žiadne súvislosti s bohyňou toho mena, ale predstavovali skupinu akýchsi dobrodějek, ktoré sa objavovali vždy pri narodení tých, na ktorých čakala slávna budúcnosť. 
Kolektívnom božstvom boli aj Štyria synovia HORa, ktorí predstavovali 4 živlami - elementy. IMSET - voda ( s ľudskou hlavou ), DUAMUTEF - oheň ( s hlavou šakala ), KEBEHSENUF - vzduch ( s jastrabí hlavou ), HAPI - zem ( s opičie hlavou ). Podľa jednej legendy sa títo 4 synovia HORa údajne narodili ESET, aj keď iný príbeh rozpráva, že je na príkaz boha RA chytil do siete boh SOBEK a potom je vyniesol z vody v lotosovom kvete. Ich úlohou bolo chrániť vnútornosti zosnulého: IMSET ochraňoval pečeň, DUAMUTEF žalúdok, KEBEHSENUF čreva a HAPI pľúca. Títo 4 bôžikovia boli takisto rituálne spájanie s hlavnými svetovými stranami kompasu, ale názory na to, aké bolo ich rozdelenie, sa tak rôznia.
Starí Kemeťania sa domnievali, že vesmír je rozdelený na 3 časti - nebesá, zem a tuat čiže podsvetia. Pričom každý z týchto častí osídľoval jej vlastnú zvláštnu skupinu božstiev. Ako sa kemetské náboženstvo pomaly vyvíjalo, aj poňatie nebies sa postupne prispôsobovalo prevládajúcemu náboženskému názoru. Podľa pôvodnej predstavy niesli nebeské oblasti dve hory, tie však boli nakoniec nahradené 4 piliermi, u ktorých každý bol pod vládou príslušných božstiev. Tieto piliere začali byť postupne spájané so 4 hlavnými svetovými stranami a následne sa 4 synmi HORa, ktoré jej reprezentovali . IMSET reprezentuje juh, HAPI sever, DUAMUTEF východ a KEBEHSENUF západ. V náboženských obradoch súvisiacich s USIRovým telom boli so synmi HORa tiež spojované bohyne ESET, NEFTYS, NEIT a SELKET: ESET s IMSETom , NEFTYS s HAPIom , NEIT s DUAMZETEFom a SELKET s KEBEHSENUFom.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
LOTOS
Rastlina bohov RA a NEFERTEM, symbol Horného Egypta. Lotos zaujímal v egyptskom kulte rastlín a stromov spolu s papyrusom najvýznamnejšie miesto; všeobecne sa tiež považoval za najkrajší a najobľúbenejší kvet. Od najstarších čias rástol pri rieke Níle vo dvoch odrodách, modrej a bielej; z Neskorej doby k nim pribudla tretia – ružová, a to pravdepodobne z Indie. Môžeme ho nájsť na mnohofarebných reliéfoch zo všetkých čias, a to hlavne ako kvet „pri Ra-ovom nose“; pri nosoch faraónov a faraóniek, vo vlasoch žien a dievčat, v rukách účastníkov rozličných slávností.
Egypťania ho kosia, sušia na slnku a jeho vnútornú časť, podobnú makovici, drvia a dorábajú z nej chlieb pečený na ohni. Takisto koreň lotosu je jedlý a chuť má sladkastú; je silný a veľký asi ako jablko.
Podľa egyptských mýtov a bájí bol lotos prvou rastlinou, čo vyrástla na Zemi, keď opadli vody praboha NUN a objavilo sa svetlo. Tak sa dostal do blízkeho vzťahu k bohu Slnka RAovi, ktorý upevnila skutočnosť, že lotos svoje kvety pri západe Slnka zatvára a pri východe Slnka otvára. Z lotosu vyrástol podľa iných mýtov a bájí boh NEFERTEM, o ktorého zložitej osobnosti sa hovorí v osobitnom hesle. Od čias Starej ríše sa považoval za erbovú rastlinu a symbol Horného Egypta (ako náprotivok dolnoegyptského papyrusu). Slovo „lotos“ je gréckeho pôvodu, po egyptsky sa volal s-š-n a spravidla sa mu vravelo „nefer“, čiže nádherný.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
ŤAVA BEZ TITULU
Ťava bola domestikovaná v strednej Arábii asi pred 3000 až 6000 rokmi, a napriek tomu v kemetskom panteónu neexistuje jediný boh s ťavou hlavou a jazyk starých Kemeťanov nemal pre ťavu označenie. Predtým sa 
odborníci domnievali, že ťava bola príliš nízkym tvorom - soumarom, a teda nemohol ašpirovať na božský štatút. Na druhej strane mačka, pôvodne púhy lovec potkanov, uctievaná bola. A ťava sa nikdy nestala bohom. V skutočnosti však bola starokemetická civilizácia spätá s údolím Nílu - úrodnou oblasťou s bohatou vegetáciou - a ťava bola nielen dobre prispôsobená životu v púšti, ba v bohatšom prostredí sa mu dobre neviedlo a stával sa náchylným k chorobám. Ani ťaví pach nie je príliš príjemný a niekedy môže vyvolať u iných zvierat strach, čoho dokázali využiť Peržania v boji proti nepriateľskej kavalérii. Z týchto dôvodov nemali starí Kemeťania s ťavou veľa spoločného. Až keď sa celá Arábia a severná Afrika zmenila v púšti, teda v neskorom období Rímskej ríše, stala sa ťava cenenou - Soumarom.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
ANCH A SPERMIA
Ako hieroglyf označuje tento znak síce "život", ale ako symbol naznačuje boží "večný život". Na kemetických chrámových maľbách býva vyobrazený boh držiaci faraónovi pred nosom práve takúto slučku života. Inde motív kultovej očisty, kedy sa nad faraónom vznáša stĺpec vody, opäť v podobe slučky života; jedná sa o motív podobný biblickému "vdýchnutiu života". Preto a pre svoj krížový tvar sa znak ANCH dostal aj do koptskej-kresťanskej symboliky.
Kde však hľadať jeho pôvod? Nemeckí kemetológovia zastávajú nezmyselnú teóriu, podľa ktorej bol tento znak zložený z troch spoluhlások pôvodne odvodený od "pásku sandálov". Ako pásik sandálov súvisí s kemetickým symbolom života však zrejme tušia len spomenutí odborníci, a možno ani oni nie. Znak je možný najranejším zobrazením mužských spermií.
Kemetický boh CHNUM s býčou hlavou je v mytológii pokladaný za tvorcu detských tiel, ktorý symbolicky formuje na hrnčiarskom kruhu a až potom je vo spermiu vkladá do matkinho lona. Keď sa nad touto mytologickou tradíciou trochu zamyslíme, spoznáme v nej medicínsku presnú správu o oplodnení v skúmavke. Britskí biológovia uskutočnili v roku 1977 to isté, ako prví oplodnili vajíčko mimo matkinho tela a o rok neskôr priviedli na svet malú Angličanku, prvého dieťaťa zo skúmavky. Rovnaký postup však uplatnil boh CHNUM už pred tisíc rokmi. Jeho prívlastok znel "tvorca, ktorý oživuje" a už v pradávnych dobách sa vyznal vo vlastnostiach spermií. V kemetickej Knihe mŕtvych sa dozvedáme, že spermie "sú milióny".
Tým je myslený prirodzený počet spermií? Mužské spermie označovali Kemeťania slovom MET. Víťazom pretekov, ktorých sa zúčastňuje až 500 miliónov konkurentov, je jediná spermia, ktorá najrýchlejšie urazí vzdialenosť 7,5 centimetra, prenikne do vajíčka a oplodní je. Muž skutočne dokáže pri jedinom výronu semena vylúčiť až 500 miliónov spermií. Len niekoľko tisíc sa ich ale dostane do blízkosti ženského vajcovodu a iba jediná prenikne do vajíčka a oplodní je. Toto všetko zrejme vedeli už Kemeťania.
Ako mohli poznať tvar spermie, ktorá nie je voľným okom viditeľná? Menovite poznáme viac ako sto kňazských lekárov, ktorí boli strážcovia tradičných tajomstiev. Jeden z nich, nazývaný Imhotep, preslávil liečebnými metódami, ktoré ľudia pokladali za kúzla. Imhotep bol povolaný na dvor faraóna Nebka, aby zachránil život kráľovnej. Lekár a veľkňaz Imhotep založil pred viac ako 4500 rokov vedný odbor, ktorý v modernej dobe poznáme relatívne krátko - bakteriológia. My sme však najprv museli roku 1618 vynájsť mikroskop, ktorým sme po prvýkrát uvideli baktérie a mohli proti nim začať bojovať. Mal múdry Imhotep k dispozícii mikroskop, ktorým mohol sledovať nepatrné baktérie? Kemeťania skutočne už pred mnohými tisíckami rokmi poznali a používali optické šošovkové prístroje, ktorých optiku vyrábali prevažne z horských kryštálov. Pozorovali nimi vesmír a hviezdy, ale tiež im slúžili na sledovanie mikroskosmu.
Tieto veľmi skoré poznatky sú vysvetlením jednej scény znázornené v chráme faraóna Ramesse VI. Jedná sa o zobrazení jednotlivých spermií. Na obrázku vidíme pozemské stvorenie človeka, pričom v ľavej časti je zrejmá postava sa stoporeným údom. Z údu vychádza postavička v ľudskej podobe, sprevádzaná spermií. Až z tejto kresby sa vyvinul symbol ANCH ako znak "života". Vidíme tiež znak INEDŽ, ktoré sa tiež píše vo forme kríža podobného hieroglyfu a ktoré zatiaľ kemetológia nedokážu zaradiť. Slovo označuje "formu božej energie" ako kríž v determinatívnom NYNY. Profesor Christian Jacq tvrdí: "NYNY je magická formula, ktorej ESET prebudila svojho manželského brata USIRa zo smrti k novému životu." Bola to teda "božia múdrosť" prístupná iba vybranému okruhu ľudí.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
MUCHA
alebo s hláskami
Mucha je posvätný živočích s bližšie ochrannou funkciou a symbol odvahy a vytrvalosti. Meno muchy po kemeticky nazývame AFEF. Od predhistorických čias poznáme z vykopávok na rozličných miestach Kemeta množstvo amuletov v podobe muchy pospájaných do náhrdelníka. Mucha sa často vyskytuje na čarodejníckych paličkách a rôznych plastikách a maľbách. Máva na nich spravidla ľudskú hlavu, z čoho podľa kemetických zvyklostí usudzovať, že sa považovala za božskú alebo prinajmenšom za posvätnú bytosť. Zachovali sa krásne exempláre šperkov v podobe muchy, ktoré sa nosili na krku. Neboli to však hocijaké šperky, ale najvyššie vojenské vyznamenania. Hoci mrákavy múch vždy od týchto starých čias v Kemete aj dodnes strpčujú život, vojenské vyznamenanie v podobe muchy má svoju logiku: mucha sa nebojí sadnúť si na čelo faraóna či na chrbát leva, čo vyzerá ako odvaha.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
KNIHA MŔTVYCH
Tento výjav je z Knihy mŕtvych vytvorenej asi roku 1285 pred n. l. pre Kráľovského pisárov Hunefera. Je na ňom zobrazené Kľúčové štádium premeny zosnulého na ach (ducha), ktorý môže pomáhať živým príbuzným. V komore podsvetia nazvaného "Sieň Dvoch pravdy" ANUP priviedol zosnulého pred USIRa, boha podsvetia a najvyššieho sudcu mŕtvych, a 42 prísediacich bohov. Nebožtíka predložila dlhý zoznam hriechov a ten musel každý z nich obratom poprieť. ANUP overoval pravosť popretia tak, že odvážil mŕtve srdce - sídlo mysle a vedomia; ako závažie slúžilo pierko zastupujúce MAAT (pravdu). Ak boli srdce a pierko vyvážené, o zosnulom vyhlásili, že "hovorí pravdu" a "získava rozhrešenie". THOWT zaznamenal rozsudok a HOR zaviedol zosnulého k USIRovmu trónu - čím vstupil do požehnaného posmrtného života. Ak bolo srdce zatiahnuté hriechom a váhy vychýlilo, hodili ho AMMENMAITovi, strašnému netvorovi, ktorý všetkých, čo vykonal zlo, zahubil tak, že prehltol ich srdce.
