KOZMETIKA
Predpokladáme, že prvé používanie kozmetiky starovekými Kemeťanmi bolo spojené s náboženskými obradmi. A aromatický olej sa dokonca používal na čistenie a zmäkčenie pokožky už 10 000 rokov pred letopočtom, azda pálením živice na výrobu kadidla. Dá sa vôbec zistiť, kedy sa to celé začalo? Máme informácie, že asi od roku 7000 pred letopočtom sa pri obradoch a na osobné použitie používal olej, zvieracieho tuku a vonných bylín. V čase, keď Kemeťania začali zaznamenávať udalosti do kameňa a do tabuliek, existoval veľký dopyt po myrhe – živici získavanej z pichľavých púštnych stromov. Dovážali ju z územia súčasnej Etiópie, Jemenu a Somálska.
Kemeťania verili, že všetko má spirituálny zmysel a využitie. Parfumy perfektne plnili dôležitú funkciu. Napríklad po smrti mohli bohovia prijať človeka do záhrobia, len ak bol dokonale naparfumovaný.
Najposvätnejší z olejov bol cédrový olej, používal sa prednostne pri mumifikácii tiel. Kňazi verili, že určité parfumy môžu zvýšiť osobnú silu, takže pred susednými civilizáciami svoje vedomosti udržiavali v tajnosti.
O najznámejšej kemetickej vôni, nazývanej kyphi, sa hovorilo, že vyvoláva hypnotické stavy. V Heliópolise, meste boha Slnka, a dnes predmestí Káhiry, kňaz pálil ráno živicu, napoludnie myrhu a pri západe slnka kyphi.
UMÝVANIE
Väčšina Kemeťanov sa denne umývala v rieke alebo v domácich cisternách. V Tebtunise odkryli verejné kúpele, najstaršie sa datujú do rokov okolo 300 pred letopočtom. Boli tam sprchy, kamenné bazény a systém zohrievania vody. Lepšie situovaní Kemeťania mali drevené alebo hlinené vaničky na umývanie nôh. Bohaté domy mali tiež miesto na polievanie tiel a služobníkov, ktorí polievali svojich pánov z džbánov. Mali aj vane a pravdepodobne ich plnili nátronovým alebo soľným roztokom. Niektoré bazény mali dokonca potrubie na vypustenie vody. Piesok sa používal pravdepodobne ako čistiaci prostriedok. Natieranie upokojujúcim parfumovaným olejom, v ktorom bolo namáčané voňavé drevo, patrilo k dennému hygienickému rituálu. Zmes sa nechala v nádobe až dovtedy, pokiaľ olej neabsorboval vôňu dreva.
MYDLO
Keď sa tuky alebo oleje zmiešajú so silnou zásadou, tuky sa rozštiepia na mastné kyseliny a glycerín. Sodík alebo draslík v zásade reagujú s mastnou kyselinou a vytvoria základnú mydlovú hmotu (mydlový základ). Kemeťania používali nátron zmiešaný so živočíšnym alebo s rastlinným olejom. Takáto zmes liečila aj kožné choroby. Pri očiste tela uprednostňovali olivový olej, vonné oleje a jeho extrakty a na hrubú očistu, samozrejme, piesok.
PERLOVÁ BIELOBA
Starovekou zubnou pastou bol nátron zmiešaný s niekoľkými kvapkami vody, čím vznikla pasta. Mohol sa pridať aj pár kvapiek myrhy. Myrhu si Kemeťania najviac cenili ako parfum, kadidlo alebo liečivo a verili, že keď sa pridá do zubnej pasty, ochráni ďasná a zlepšuje ústnu hygienu.
Nemáme dôkazy o používaní zubných kefiek, ale Kemeťania používali tzv. meshwak. Je o vetvička z arakového (peelového) stromu. Na zlepšenie dychu tiež žuvali bylinky alebo dokonca kloktali mlieko. Je to prekvapujúce, lebo my dnes mlieko nepovažujeme práce za najprirodzenejší osviežovač dychu...
ODSTRAŇOVANIE VLASOV A OCHLPENIA
Kemeťania v staroveku nenosili žiadne ochlpenie na tvári ani iné viditeľné vlasy (okrem malých mužských fúzikov a kozej briadky). Považovali ich za prejav zanedbania osobnej starostlivosti a nedostatok hygieny, čistota a osobný vzhľad sa cenili vysoko. Kňazi zachovávali prísnu čistotu tak, že niekoľkokrát denne umývali a celé telo mali bez ochlpenia a vlasov, aby nedostali vši. Napríklad vajíčka týchto „obľúbencov“, všadeprítomných aj v moderných časoch, sa našli vo vlasoch jednej z múmií.
Moderné mydlo ešte vtedy nevynašli, takže na zmäkčenie pokožky a vlasov (chlpov) pred oholením sa pravdepodobne používal olej. Na depiláciu tváre dobre poslúžila pinzeta, na holenie tela britva.
Pri výpočte niektorých ďalších dobových pomôcok na holenie súčasnému človeku zostane trochu zle: aby sa predišlo páleniu kože od ostria britvy, čo si tak trebárs uvariť kosti z vtáka a zmiešať ich s muším trusom, bravčovou masťou, mliekom z platanu, živicou, uhorkami a kamennou soľou a potom to celé ešte teplé naniesť na kožu? Nepáči sa vám to? Tak potom je tu iný recept na obnovenie peknej pokožky pomocou zmesi medu, červeného nátronu a soli. Toto aspoň trochu pripomína moderné metódy údržby nôh a rúk...
ŠEDIVENIE VLASOV
Niektoré postupy na zakrytie šedivejúcich vlasov, ktorých súčasťou nebola hena, museli byť buď výsledkom zúfalstva, alebo túžby vidieť niekoho, koho nemáte radi ako pre svoju márnivosť trpí. Ten najbizarnejší, ktorý bol pravdepodobne výsledkom viery v mágiu, spočíval v použití pečene zo somára, ktorá sa nechala doslova zhniť. Potom ju uvarili, pridali do bravčovej masti a túto zmes naniesli na vlasy. Iní uprednostňovali uvarenú myš hnijúcu v bravčovej masti. Alebo krv z vola alebo teľaťa z čierneho dobytka sa nechala zovrieť v oleji vo viere, že zmení farbu šedivejúcich vlasov. Na preventívnu liečbu odporúčali olej, v ktorom sa maceroval čierny roh z gazely.
Najúspešnejšie farbenie vlasov zaručovala zmes borievkových plodov a dvoch neznámych rastlín, ktoré sa po zmiešaní s olejom spracovali do pasty a tá sa pred aplikáciou do vlasov zohriala. Rastlinný pigment dokázal dočasne zafarbiť vlasy a chemické zloženie borievkových plodov stimulovalo vlasovú pokožku. Keby ste sa trápili kvôli šedivejúcim vlasom, použili by ste namiesto týchto receptov asi radšej parochňu. Alebo si zafarbíte vlasy bezpečnejšími a spoľahlivejšími metódami.
HENA
Hena sa používala od roku 3000 pred letopočtom na farbenie šedivých vlasov, nechtov a na dekoráciu dlaní a chodidiel. Prášok z heny sa v mnohých krajinách používa dodnes; v Indii je spájaný s Lakšmí, bohyňou krásy, pozitívneho šťastia a prosperity. Hena údajne ochraňuje pred akoukoľvek ujmou. Používa sa tiež na farbenie nechtov na rukách na žlto alebo oranžovo.
MÓDNE ÚČESY, KUČERY A PAROCHNE
Bežní starovekí Kemeťania vo všeobecnosti nosili krátke vlasy. Mladé dievčatá si udržiavali vlasy vo vrkočoch, chlapci mali oholené hlavy, iba na jednej strane hlavy si nechali spletená pútec vlasov. Kemetickí kňazi si holili vlasy, aby predišli všiam.
Muži a ženy si pri mimoriadnych príležitostiach dávali na hlavu vtedy populárne parochne a vlasové príčesky. Zvyčajne sa robili z ľudských vlasov, ale niekedy aj vlny. Keď sa nepoužívali, uskladňovali sa v špeciálnych škatuliach. Dôkazy naznačujú, že vonné tyčinky, opísané vyššie, dokázali ochrániť vlasy pred škodcami alebo dali parochni príjemnú vôňu.
Nosenie parochne ešte neznamenalo, že ľudia si neradi udržiavali svoje vlastné vlasy, aby vyzerali dobre. Našla sa celá výbava vrátane hrebeňov, vlasových sponiek a bronzových predmetov, o ktorých sa predpokladá, že sa používali na natáčanie vlasov. A spolu s tým niečo podobné tužidlu, zmes bola z včelieho vosku a zo živice. Medzi ďalšie skrášľovacie nástroje patria krátke hrebienky s jemnými zúbkami, už spomínané sponky a malý bronzový nástroj s otočným špicom, ktorý pravdepodobne fungoval ako dnešná kulma. Kemetickí velitelia, skôr ako odišli do bitky, si okrem úpravy nechtov aj kučeravili vlasy. Musíte vyzerať čo najlepšie, aj keby sa malo stať to najhoršie...
PLEŠIVOSŤ
Zdalo by sa, že v spoločnosti, ktorá je taká zameraná na odstraňovanie vlasov a ochlpenia na „nesprávnych“ miestach a má k dispozícii parochne, nebude plešivosť takým problémom. Špeciálne vtedy, keď si mnohí aj tak holili radšej hlavy, aby predišli všiam a iným nepríjemnostiam. Ale aj napriek tomu sa na plešivé miesta dával nasekaný hlávkový šalát alebo sa lysé miesta liečili olejmi a masťami.
(pokračovanie nabudúce)
KOZMETICKÉ BOXY
